Akropola a jej okolie
Akropola a Partenón
Skalné návršie nad mestom nesie najznámejší súbor stavieb antického Grécka: monumentálny vstup Propyleje, malý chrám Atény Niké, Erechtheion s krytým portikom karyatíd a Partenón, postavený v rokoch 447 až 438 pred n. l. Karyatídy na Erechtheione sú kópie, päť originálov je v Akropolskom múzeu a šiesta v Britskom múzeu v Londýne. Lístok platí aj na južný svah s Dionýzovým divadlom. Nad ním stojí Odeón Héroda Attika, kde sa v lete hrajú predstavenia.
Vstup je na konkrétnu hodinu, ktorú si vyberiete pri kúpe, a denný počet návštevníkov je obmedzený od roku 2023. Najmenej ľudí býva pri otvorení a v posledných dvoch hodinách pred zatvorením. Na kopci nie je takmer žiadny tieň a vyšľapaný mramor je klzký, preto si obujte pevnú obuv s dobrou podrážkou. Počas horúčav sa areál cez obed zatvára, zvyčajne do 17.00. Na prehliadku rátajte s hodinou a pol až dvoma.
Akropolské múzeum
Budovu architekta Bernarda Tschumiho, Švajčiara pôsobiaceho v New Yorku, otvorili v roku 2009 asi 300 metrov od Partenónu. Pod presklenou podlahou vidno vykopávky antickej štvrte, ktorá je od roku 2019 prístupná aj zblízka. Najsilnejším zážitkom je sklenená galéria na najvyššom poschodí: vlys a metopy Partenónu sú v nej rozmiestnené v rovnakej orientácii ako na chráme, ktorý vidno za oknom. Chýbajúce časti, ktoré sú v Londýne, nahrádzajú sadrové odliatky.
Múzeum má vlastný lístok a stojí pri stanici metra Akropoli na linke 2. V lete je ideálnym úkrytom pred poludňajšou horúčavou, keď je kopec nad ním na slnku neznesiteľný. Na prehliadku si vyhraďte aspoň dve hodiny.
Areopág a Filopappov vrch
Skalný Areopág leží hneď pod vstupom na Akropolu a je voľne prístupný. Výhľad z neho na Agoru a mesto je pekný najmä ráno a podvečer, kameň je však vyhladený tisíckami topánok a po daždi kĺže. Na juhozápad od Akropoly sa dvíha zalesnený Filopappov vrch s náhrobným pomníkom rímskeho konzula Filopappa z rokov 114 až 116. Odtiaľto je jeden z najlepších pohľadov na Partenón pri západe slnka a cesta borovicovým hájom hore trvá asi 15 minút.
Antické Atény pod Akropolou
Antická agora
Hlavné námestie antických Atén bolo centrom obchodu, súdov aj politiky. Nad areálom stojí Héfaistov chrám, jeden z najzachovalejších dórskych chrámov v Grécku. Na opačnej strane je Attalova stoa, dlhá kolonáda, ktorú americkí archeológovia zrekonštruovali v 50. rokoch 20. storočia a ktorá dnes slúži ako múzeum s nálezmi z Agory. Hlavný vstup je z ulice Adrianou pri Monastiraki, prehliadka zaberie hodinu a pol.
Rímska agora a Hadriánova knižnica
Menšie rímske trhovisko leží na okraji Plaky. Jeho najzaujímavejšou stavbou je osemboká Veža vetrov, ktorá slúžila ako slnečné aj vodné hodiny a na každej stene má reliéf jedného z vetrov. Kúsok odtiaľ, priamo pri stanici Monastiraki, sú zvyšky knižnice, ktorú dal postaviť cisár Hadrián. Obe lokality stihnete za necelú hodinu.
Kerameikos
Starovekou štvrťou hrnčiarov a najvýznamnejším aténskym cintorínom sa chodí oveľa pokojnejšie ako po Agore. Zachovali sa tu zvyšky mestských hradieb s bránou Dipylon a Posvätnou bránou, odkiaľ viedla cesta do Eleusíny, aj náhrobné stély. Malé múzeum vystavuje originály sôch z hrobov. Najbližšie sú stanice metra Thissio na linke 1 a Kerameikos na linke 3.
Olympieion a Hadriánov oblúk
Chrám Dia Olympského sa začal stavať v 6. storočí pred n. l. a dokončil ho až cisár Hadrián v roku 131 alebo 132. Z pôvodných 104 stĺpov stojí pätnásť, šestnásty zvalila búrka v roku 1852 a odvtedy leží na zemi. Rozmery chrámu najlepšie vyniknú zblízka. Hadriánov oblúk pri ulici Amalias, ktorý označoval hranicu medzi starým mestom a rímskou štvrťou, si môžete pozrieť bez lístka.
Panatenajský štadión
Jediný štadión na svete postavený celý z mramoru dal v 2. storočí prestavať Herodes Atticus. Moderne ho obnovili pre prvé novodobé olympijské hry v roku 1896 a dodnes sa tu odovzdáva olympijský oheň organizátorom hier. Do areálu je samostatné vstupné, z ulice Vasileos Konstantinou ho však dobre vidno aj zadarmo. Od Syntagmy sa sem dôjde cez Národnú záhradu asi za 20 minút.
Štvrte a námestia
Plaka a Anafiotika
Plaka je najstaršia obytná štvrť Atén so schodiskami, malými kostolmi a neoklasicistickými domami. Ulice Adrianou a Kydathineon sú plné obchodov so suvenírmi a tavern, ktoré lákajú turistov, kvalitnejšie sa však často je o ulicu ďalej. Nad Plakou, priamo pod severovýchodnou stenou Akropoly, sa skrýva Anafiotika. Postavili ju robotníci z ostrova Anafi, ktorí v 19. storočí pracovali na kráľovskom paláci, a zostalo tu asi 45 bielych domčekov, ktoré pripomínajú Kyklady. Ľudia tu bývajú, preto je slušné správať sa ticho.
Monastiraki a Psyrri
Námestie Monastiraki s mešitou z 18. storočia a výhľadom na Akropolu je jedným z najživších miest v meste. Zo západnej strany sa začína blší trh v ulici Ifestou, najrušnejší je v nedeľu. Severne leží štvrť Psyrri s barmi a tavernami, ktoré ožívajú po zotmení. Po ulici Athinas sa dôjde k Ústrednej tržnici s halami na mäso a ryby, kde sa nakupuje a obeduje ako kedysi.
Syntagma a výmena stráží
Na Námestí ústavy stojí parlament, bývalý kráľovský palác z 19. storočia. Pred ním je Hrob neznámeho vojaka, ktorý strážia evzóni v tradičných uniformách s fustanelou a topánkami s brmbolcami. Malá výmena stráží prebieha každú celú hodinu, slávnostná s celou rotou a vojenskou hudbou v nedeľu o 11.00. Za parlamentom sa začína Národná záhrada, tienistý park, ktorý v lete poslúži ako oddych medzi pamiatkami.
Múzeá a výhľady
Národné archeologické múzeum
Najväčšie múzeum antického umenia v Grécku vzniklo v roku 1829, dnešnú budovu na ulici Patission dokončili v roku 1889. Vystavuje zlatú masku nazývanú Agamemnónova z Mykén, bronzovú sochu boha z mora pri myse Artemision aj zvyšky Antikytherského mechanizmu, starovekého prístroja na výpočet pohybu nebeských telies. V samostatnej miestnosti sú fresky z doby bronzovej z Akrotiri na Santorini, opísané aj na stránke o miestach na Santorini. Na prehliadku rátajte s dvoma až tromi hodinami.
Lykabettos
Vápencový kopec vysoký 277 metrov je najvyšším bodom centra Atén. Na vrchole stojí biela kaplnka svätého Juraja a výhľad odtiaľ siaha cez celé mesto k moru, za jasného dňa až na ostrovy v Sarónskom zálive. Hore vedie chodník z Kolonaki, cesta trvá 30 až 40 minút do kopca, a z ulice Aristippou premáva pozemná lanovka (jej prevádzku si overte vopred). Najviac ľudí je tu pri západe slnka.
Pireus
Najväčší prístav Grécka je od centra vzdialený zhruba desať kilometrov a premávajú doň linky metra 1 a 3. Väčšina návštevníkov ho vidí len pri odchode trajektu, no malý prístav Mikrolimano s rybacími reštauráciami je dobrým tipom na večeru. Ak plánujete cestu na ostrovy, pozrite si dopravné informácie.
Výlety do okolia
Mys Sounion
Chrám Poseidona stojí na útese nad morom na najjužnejšom cípe Attiky, asi 70 kilometrov od centra. Autom je to hodina a štvrť, prímestské autobusy KTEL Attikis z oblasti Pedion tou Areos idú dlhšie, pretože sledujú pobrežie. Najkrajšie je tu pred západom slnka, na ktorý sa oplatí počkať.
Delfy
Svätyňa Apolóna s veštiarňou, divadlom a štadiónom na úbočí Parnasu je od Atén vzdialená približne 180 kilometrov. Autom treba počítať s dvoma a pol až tromi hodinami jedným smerom, autobusy jazdia z terminálu Liossion. Pre vzdialenosť ide o celodenný výlet, ktorý mnohí absolvujú s organizovanou skupinou.
Nafplio, Mykény a Epidauros
Na polostrove Peloponéz leží Nafplio, do roku 1834 prvé hlavné mesto moderného Grécka, s pevnosťou Palamidi nad prístavom. Po ceste sa prechádza ponad Korintský prieplav. Mykény s Levou bránou sú asi 120 kilometrov od Atén a divadlo v Epidaure, známe akustikou, je vzdialené tridsať kilometrov od Nafplia. Všetko spolu vyjde na dlhý deň autom.
Egina a Hydra
Najbližší ostrov Egina, známy pistáciami a chrámom Afaie, je z Pirea rýchlou loďou vzdialený zhruba 40 minút. Hydra s kamenným prístavným mestečkom, kde nejazdia autá, je ďalej, plavba trvá zhruba hodinu a pol až dve hodiny. Obe sa dajú stihnúť za jeden deň, cestovné poriadky si overte deň vopred, lebo v lete sa lístky vypredávajú.